Dnes nám výsledok z druhého konca sveta pípne v mobile sekundu po dobehu do cieľa. Kedysi to však bol úplne iný rituál. Olympiáda bola pre noviny a časopisy najväčšou skúškou v roku. Predstavte si stovky disciplín prebiehajúcich naraz-novinári museli z tohto chaosu vybrať to najdôležitejšie a my, čitatelia, sme sa v tom učili orientovať.

1. Časopisy ako „návod“ na šport

Žiadna iná udalosť nedonútila redakcie vydávať také hrubé špeciálne prílohy. Pre mnohých z nás to bola jediná šanca, ako pochopiť pravidlá športov, ktoré vidíme len raz za štyri roky.

• Škola športu: V novinách sme študovali, ako sa boduje lukostreľba, alebo čo je to „ippon“ v džude. Časopis bol vlastne manuálom, ktorý sme mali rozložený na stole počas sledovania televízie.

• Príbehy, ktoré TV nepovedala: Kým v televízii sme videli len pár sekúnd v cieli, v časopisoch sme čítali o osudoch. Dozvedeli sme sa, v akých podmienkach trénovali jamajskí bobisti alebo čo raňajkoval Emil Zátopek. Papier nám dával pocit, že svojich hrdinov skutočne poznáme.

2. Čítanie medzi riadkami a politika

Olympiáda nebola nikdy len o behaní či skákaní. Vždy v nej išlo aj o svetovú politiku a noviny to museli opatrne zachytiť.

• Súboj mocností: Či už išlo o hry v Berlíne (1936) alebo v Moskve (1980), noviny boli plné skrytých odkazov. Čitateľ musel byť pozorný, aby si v textoch našiel skutočnú pravdu o atmosfére v dejisku.

• Architektúra snov: Časopisy nám cez fotoreportáže ukazovali fantastické štadióny a olympijské dediny. Cez ich stránky sme „cestovali“ do miest, kam sme sa vtedy reálne dostať nemohli.

3. Keď obrázky museli nahradiť video

Dnes si vieme spomaliť akýkoľvek záber na internete. Kedysi sme túto možnosť hľadali na papieri.

• Rozfázované pohyby: Časopisy uverejňovali série fotiek, kde bol napríklad skok o tyči rozložený na desať obrázkov vedľa seba. Mohli sme si tak v kľude naštudovať, ako sa športovec odráža a letí.

• Medailový ošiaľ: Tabuľka krajín bola pre každého fanúšika posvätná. Mnohé noviny nechávali prázdne okienka, do ktorých sme si sami perom vpisovali výsledky. Bol to náš osobný denník víťazstiev.

  

4. Ranný rituál s vôňou farby

Tento zážitok moderná doba už nepozná. Ak sa Olympiáda konala v Tokiu alebo v Soule, výsledky prichádzali v noci.

• Nočné zmeny v tlačiarňach: Tlačiarenské stroje museli čakať do tretej rána na posledné výsledky, aby sme si ich my mohli o šiestej kúpiť v stánku. Kto nemal ranné vydanie, nevedel nič.

• Kolektívna radosť: Kupovanie ešte teplých novín s veľkým titulkom o zlatej medaile malo svoje čaro. Bol to oficiálny dôkaz úspechu, ktorý sme si mohli chytiť do rúk a odložiť na pamiatku.

Ktoré tituly sme počas Olympiád „hltali“?

Ak ste fanúšikom histórie, určite si spomeniete na tieto časopisy, ktoré počas hier nesmeli chýbať v žiadnej domácnosti:

• Denník Šport: Legendárne slovenské noviny, ktoré počas Olympiád vychádzali v rozšírených vydaniach s podrobnými štatistikami.

• Stadion: Kultový obrázkový týždenník. Jeho olympijské špeciály s plagátmi víťazov zdobili steny nejednej detskej izby.

• Smena / Pravda: Denníky, ktoré vysielali svojich redaktorov priamo do dejiska a prinášali živé reportáže zo zákulisia.

• Sports Illustrated: Pre tých, ktorí sa dostali k západnej tlači, bol tento magazín vrcholom športovej fotografie a dizajnu.

Záver: Čítanie o Olympiáde v minulosti nebolo len o získavaní informácií. Bol to rituál, ktorý nás učil trpezlivosti, hrdosti a láske k športu – písmeno po písmene.

Ak ste fanúšikom športových informácií a obsiahlejších reportáží skúste si vybrať noviny, alebo časopisy z našej ponuky

Autor: Peter Červinka