Čo vám algoritmy nikdy nedajú.
(a časopis áno)
Denne čítame viac než kedykoľvek predtým. Obsah nás sprevádza od rána do večera, medzi zastávkami, počas práce, večer pred spaním. Stačí potiahnuť prstom po displeji a sme o pár článkov ďalej.Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nikdy sme nemali bližšie k informáciám. A predsa má čoraz viac ľudí pocit, že čítajú veľa… a zároveň málo. Niečo akoby chýbalo. Nie fakty, nie novinky, ale skôr hĺbka a pocit, že sme narazili na niečo, čo nás skutočne posunulo.Možno to nie je o množstve. Možno ide o to, kto obsah vyberá.
To, čo dnes vidíme online, nie je náhoda. Je to výsledok algoritmov.
Algoritmy sledujú naše správanie a snažia sa nám ponúknuť to, čo nás pravdepodobne zaujme. Je to systém, ktorý funguje veľmi dobre: dokáže nás udržať pri obrazovke, reagovať na naše preferencie a postupne si nás „naučiť"
Má to však aj svoj dôsledok.
Čím dlhšie v takom prostredí fungujeme, tým viac sa náš obsahový svet zužuje. Vidíme to, čo sme už raz videli. Čítame to, čo potvrdzuje naše postoje. Dostávame variácie toho istého, len v trochu inej forme. Tento efekt sa označuje ako echo chamber-prostredie, kde sa naše názory posilňujú tým, že sa stretávame najmä s obsahom, ktorý s nimi súhlasí. Je to pohodlné.
Ale nie vždy obohacujúce.
Časopis funguje úplne inak.
Nie je optimalizovaný na kliky ani na čas strávený na stránke. Nie je personalizovaný pre každého čitateľa zvlášť. Niekto ho musí vytvoriť ako celok, vybrať témy, zoradiť ich, dať im význam.
Je to vedomý výber.
A práve v tomto rozdiele je niečo, na čo si dnes opäť začíname spomínať. V prostredí, kde vznikajú milióny článkov denne, sa čoraz viac ukazuje, že samotná dostupnosť informácií nestačí. Dôležitejšie je, ako sú usporiadané a vybrané. Keď listujete časopisom, vstupujete do sveta, ktorý nebol vytvorený len pre vás. A práve preto vás môže prekvapiť. Narazíte na tému, ktorú by ste si nikdy sami nevyhľadali. Na článok, ktorý by ste online preskočili. Na pohľad, ktorý nie je úplne váš – a práve preto vás núti premýšľať. Nie všetko vás zaujme.
Ale niečo vás môže posunúť.
V online prostredí sa čítanie mení. Výskumy ukazujú, že väčšina ľudí obsah skôr skenuje, než číta do hĺbky. Snažíme sa rýchlo získať podstatu a posunúť sa ďalej. Je to prirodzená reakcia na množstvo podnetov, ktoré máme k dispozícii. Lenže tým sa mení aj spôsob, akým informácie spracúvame. Čítanie z papiera, alebo z uzavretého formátu, akým je časopis-funguje inak. Podporuje sústredenie, pomalšie tempo a hlbšie porozumenie. Výskumy opakovane ukazujú, že pri čítaní v tlačenej forme si ľudia informácie lepšie pamätajú a lepšie im rozumejú, aj preto, že menej skáču medzi podnetmi a viac sa sústredia na samotný text.
Nie je to otázka komfortu. Je to otázka kvality.
Možno preto sa dnes začína meniť aj pohľad na obsah samotný. Po rokoch, keď sa všetko zrýchľovalo, skracovalo a optimalizovalo, sa objavuje opačný trend. Hľadanie niečoho, čo nie je okamžité. Niečoho, čo má začiatok, koniec a zmysel ako celok. Niečoho, čo nás nevedie len k ďalšiemu kliknutiu. Možno teda nejde o to čítať viac.
Možno ide o to čítať inak.
Nie to, čo nám systém vyberie ako najpravdepodobnejšie zaujímavé. Ale to, čo má šancu nás prekvapiť. A práve v tom má časopis stále svoje miesto. Nie ako alternatíva k digitálnemu svetu, ale ako jeho vyváženie.
Niečo, čo nám algoritmy nikdy nedajú.
Autor: CZERWINKA